reklama

Sladký i slaný domov.

Dnes sa naň teším viac. Oveľa viac ako inokedy a inokedy sa naň neviem dočkať, tak ako dieťa, keď mu sľúbite nejaké prekvapenie. Netrpezlivo čakám na výťah a keď som už konečne v ňom, chvatne si rozopínam kabát a čižmy. V momente, keď pristane na mojom poschodí, vybehnem von a viem, že dvere budú otvorené a tri páry očí sa budú na mňa smiať. Traja milovaní ľudia sa budú predbiehať v tom, kto prvý skočí do môjho náručia. - Mamka, čo si nám kúpila?- Dnes si to vychutnávam oveľa viac ako včera. Prečo?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Po dlhej materskej dovolenke som sa vrátila do rýchleho dravého prúdu života.

A možno sa to bude zdať čudné i smiešne zároveň, no topila som sa v ňom od prvého dňa.

Stratená, bez zostatku orientácie.

Farboslepá - veď ako inak som si mala vysvetliť, že som odrazu nerozoznala, čo je biele a čo čierne.

Nedobrovoľne vtiahnutá rovno do stredu spletitých vzťahov, sa zo mňa dovtedy svetoznámo nekonfliktnej osoby stal niekto celkom iný. Ľudia nemajú radi, keď chcete byť neutrálni, chcú počuť či ste s nimi, alebo proti ním.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

I čas ubiehal úplne inak a bol v jednom kuse predomnou, nestačila som mu s dychom.

Stres z každej strany a techniky na jeho zvládanie žiaľ nezaberali, ani jedna z nich.

Mala som pocit, že som sa po tých pár rokoch vrátila do celkom iného sveta, ktorému asi nerozumiem, alebo on nechce rozumieť mne.

Dokonca i niektorí priatelia boli odrazu cudzincami na druhom brehu.

Áno každý začiatok je ťažký, čakalo som to, ale toto?

Snažila som sa, ale nestačilo to.

A jedinou útechou boli dvere.

Jediné dvere jediného miesta.

Dvere domova, ktoré som rýchlo zabuchla a vošla do oázy pokoja, do oázy lásky, pochopenia, bezpečia a stresom nedotknutého terénu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zatvorením tých dverí sa spúšťalo kúzlo, všetko nezvládnuteľné, oslabujúce, nepochopiteľné, prirýchle zostalo za nimi.

Potom, deň za dňom, to bolo lepšie i keď predstava priestoru mojej oázy, bola stále silnou motiváciou na prežitie dňa.

A keď som postupne znovu našla smer zabudnutých ciest a dokonca sa mi vrátil i cit pre farby.

Keď som sa konečne zorientovala v spleti vzťahov a pochopila, že niektoré priateľstvá neboli tými správnymi. a že všetkým skutočne nevyhoviem, čokoľvek by som robila.

Keď som konečne pochopila, čo sa odomňa očakáva , dobehla som čas a vedela, že to prežijem.

Očividne som schudla.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V nemocnici som mala na starosti študentky - budúce sestričky.

Z nemocničných postelí na mňa hľadeli smutné oči a mne dávalo silu len to, že som ich rozosmiala.

Vraveli mi, že som ich slniečko.

- Keď prekročíte prach oddelenia, všetky svoje problémy musíte nechať za ním.-

Rezonovali mi v ušiach slová našej profesorky, keď som bola ešte študentkou.

V ten deň nám staničná dala za úlohu okúpať starčeka, ktorý musel kvôli ťažkému stavu na klasické kúpanie na dlhšiu dobu zabudnúť, ale teraz bol z najhoršieho von takže to bolo opäť možné.

Prišla som za ním do izby.

- Pôjdeme Vás okúpať, vezmite si mydlo a šampón , vyberiem Vám zo skrinky čisté pyžamo a uvidíte ako dobre sa budete cítiť.-

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Začala som s úsmevom.

Starček sa na mňa pozrel a tichšie, aby to nikto nepočul povedal:

- Nemám mydlo, ani šampón, nemohli by ste na oddelení nejaké zohnať?-

Prikývla som.

Bolo mi jasné, že ďalšia vec, ktorú budem potrebovať pre starčeka je pyžamo.

Zohnala som všetko - dokonca i čisto nové pyžamo.

Študentky zatiaľ pomohli starčekovi do kúpelne, usadili ho na stoličku a nastavili príjemne teplú vodu.

Keď som tam vošla, sedel odovzdane.

Hneď sme sa do toho pustili. Niektoré hlboké rany - preležaniny vyrazili mojim študentkám dych, ale ďalej sme nemali čas nad tým pridlho meditovať, museli sme byť jemné i rýchle zároveň, aby starček neprechladol, každá z nás sme ho umývali z inej strany, jemne sme mu ošetrili rany, z ktorých jedna mala priemer i prázdnu hľbku hlbokého taniera.

Poddal sa našim rukám, ktoré mu zázračne dopriali pocit čistoty, osviežania, ľudskosti.

Každá bunka jeho tela sa ponúkala teplej vode a nasávala z nej životodarnú silu.

Obliekli sme ho a pomohli mu späť do izby.

Žiaril, usmieval sa, ďakoval nám a hlasno vysielal do všetkých strán:

- Cítim sa ako znovuzrodený.-

V ten deň som kráčala domov s úsmevom.

A celý čas som mala pred očami znovuzrodeného starčeka a jeho úsmev.

A keď som sedela vo vani a držala v rukách šampón a moje voňavé tekuté mydlo, nechcela som ich pustiť z ruky.

Domov starčeka sa volá domov dôchodcov a má príchuť soli. Soli sĺz a nekonečného čakania.

Na jeho nemocničnom stolíku by ste márne hľadali niečo , čo by mu niekto z jeho blízkych priniesol, aby aspoň trochu zjemnil ten priestor sterilného priestoru a preniesol doň kúsok z jeho domova.

V jeho stolíku by ste nenašli samozrejmé veci, ktorým my ostatní pripisujeme prívlastok všedné.

To, čo sa nám zdá ťažké, je naopak pre iného banálne a bral by to, ako výmenu za to svoje.

A každý z nás, kto má dvere domova, mydlo aj šampón, má veľa, veľmi veľa.

Dušana Farkašová

Dušana Farkašová

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som žena, ktorá si váži tie každodenné obyčajno- neobyčajné zázraky. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu