reklama

I keď na nás striehli, chutilo nám.

Pred pár dňami sme sa vrátili z dovolenky v Chorvátsku. Bola to naša prvá spoločná dovolenka pri mori. Hovorí sa, že tá prvá býva naozaj špeciálna a nikdy sa už na ňu nezabudne . A aj keď sa stanú i nejaké tie nepríjemnosti, to krásne ich prekryje a v mysli už nezostanú. Bolo nám veľmi dobre, príjemne, oddychovo, pokojne, zaujímavo, usmievavo a mohla by som písať ešte ďalej. Ale jedno, čo som akosi nepochopila, zostáva vo mne stále neprekryté tým krásnym.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Bývali sme v hoteli.
Do jedálne sme chodili na raňajky a večere.
Jedlo bolo výborné.

Keďže máme dve malé deti, najedenia sa nám trvalo o čosi dlhšie a pravda je taká, že sme narobili aj viac neporiadku ako ostatní.

Akoby naschvál sa niektorému z našich drobcov podarilo niečo rozliať, natrúsiť, alebo pod stolom zaštrngotala vidlička.
Raz sa v nestráženej chvíli podarilo 2 ročnému synovi "podpísať" na obrus ceruzkou, ktorou sme značili, aké jedlo chceme na ďalší deň.
Alebo na celú jedáleň naša najmladšia ratolesť zaplakala, že mu treba kakať.

Ale bolo mi jasné, že takéto spoločné stolovanie v reštaurácií sa im veľmi páči.
Malý sa v isté časti dňa dookola pýtal, kedy už pôjdeme do "reštautácie."


Nuž iste museli nám denne vymieňať obrusy.

Ale nechápala som, prečo sú čašníci, vlastne celá obsluha, takí strohí, akoby bez emócií.
Mali strnulé tváre, prísne pohľady.

Jedlo nám dávali na stôl bez slov.
Nuž nenaučila som sa ako sa po chorvátsky povie dobrú chuť.

Často som mala pocit, že nás sledujú, akoby sa báli, že im niečo vezmeme.
A bolo ich veru neúrekom na sledovanie, mali to dokonale zorganizované, akoby prešli špeciálnym sledovacím kurzom.

Radšej som prinútila svoj pohľad, aby zotrvával len v blízkosti nášho jedla a hlavu som podľa možností nedvíhala od taniera.

Potom mi známi vysvetlili, že vraj českí turisti si brávali zo švédskych stolov množstvo jedla aj so sebou a tak teraz chorvátski čašníci strážia, aby sa to nerobilo. Raňajky sme totiž mali formou švédskych stolov.

Radšej som to nemala vedieť- bála som sa vziať si aj jabĺčka, či koláčik, ktoré naše deti už po večeri nevládali zjesť, ale dostali sme ich k tanieru na stôl.
Mala som ich tam nechať?
Asi áno.


Vo vedľajšom hoteli bývali naši známi a tých vrátili s jablkom späť.
Nás našťastie nie.

Prečo sa mi zdalo, že boli takí šťastní, keď sme tam boli na posledných raňajkách?
Dokonca sa im na tvári mihli i úsmevy, len boli akési ironické.

Myslela som si, že na prvom mieste v tomto povolaní je pohostinnosť- úsmev na tvári, i keď predstieraný, ale úsmev.
Oni sa ale správali, akoby boli tými, ktorí nemôžu nič stratiť a my - záťaž, bremeno, cudzinci, otravujúci im ich priestory.

Viem, že sa to v mojej mysli čoskoro prekryje tým krásnym, lebo dni, ktoré sme v Chorvátsku prežili, krásnymi skutočne boli.


Dušana Farkašová

Dušana Farkašová

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som žena, ktorá si váži tie každodenné obyčajno- neobyčajné zázraky. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu