Je zvláštne, keď dieťa rozpráva o smrti. Som však zástankyňou pravdivých odpovedí. Ak sa dieťa pýta, malo by dostať reálne vysvetlenie, ale samozrejme prispôsobené jeho veku. Nie málo, ani nie zbytočne viac, len presne toľko, koľko potrebuje.
-Ty budeš veľmi dlho žiť.-
Začala som, tak trochu vyhýbavo.
-A všetci zomrieme naraz?-
Pýtal sa ďalej.
-To nie.-
Odpovedala som mu.
- Väčšinou zomierajú ľudia, ktorí sú už veľmi starí. Človek zostarne a už nemá toľko sily, môže byť i veľmi chorý. Prežil už veľa, veľa, veľmi veľa pekných dní a potom už nevládze.-
Tentokrát som ja vpíjala svoj pohľad do jeho očí a čítala v nich.
Neboli spokojné.
-To nie je spravodlivé.-
Pokračovalo moje dieťa, možno ešte primalé na diskusie o smrti.
-Chcel by som, aby všetci zomreli naraz.-
Ani nevieš ako Ti rozumiem.
Pomyslela som si. Nedokážem si predstaviť, že niekto z mojich milovaných odíde. Radšej by som to nikdy nezažila.
Lenže, keby všetci odišli naraz, nebolo by to spravodlivé, veď každý má právo na dlhý život.
Moje úvahy však prerušila ďalšia z jeho otázok.
-Ty pôjdeš so mno však?-
Prikývla som, prehĺtajúc neprehltnuteľné.
-Čo bude potom s mojim panáčikom? Čo tu bude robiť bezo mňa?-
Valcoval ma ďalej svojimi neodkladnými otázkami.
-Neboj sa, on bude s Tebou.-
Odpovedala som mu.
-Ty budeš veľmi dlho žiť.-
Zopakovala som mu ešte raz do uška, pevne ho objímajúc.
-Veď bez Teba by som nedokázala ráno vstať.-
Počula som, ako sa v tichu môjho vnútra, ako pokazená platňa opakuje táto veta.
-Ideme si zahrať pexeso?-
Navrhla som Ti.
Radostne si vyskočil a šiel si ho pohľadať.
Bol čas na život.
1. apr 2006 o 20:52
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 311x
Povieš mi, keď už budem posledný deň žiť?
-Mamka, povieš mi, keď už budem posledný deň žiť?-Opýtal sa ma nedávno môj 4-ročný syn.Vpíjal do mňa svoje zvedavé očká a nedočkavo čakal, na moju odpoveď.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(8)