reklama

Peťko

Vždy som verila tomu, že sme posielaní k ľuďom kvôli istému zámeru a že takisto k nám prichádzajú ľudia a tieto stretnutia nie sú výsledkom náhody. Nie náhoda ma poslala k Peťkovi, aby sme sa stretli.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Jeden deň v týždni mámna starosti študentky, budúce sestry, na detskom oddelení.
Tento týždeň vypadla mojakolegyňa a z jedného dňa na tomto oddelení sa stalidva.
Začiatok týždňa sa teda malzačať v znamení zdvojených povinností, alenakoniec bolo všetko úplne inak.
Hneď ako som vošla do jehonemocničnej izby, skamarátili sme sa, aj keď jeho prvéreakcie boli len áno, nie. Svojim hlasom som mu chcelapovedať, že som priateľ a že mu chcem pomôcť
Ľudia vravia, že môj hlas jetaký na rozprávanie rozprávok. Pravda je taká,že mi už nespočetne krát pomohol dostať sa bližšie kbojazlivej detskej duši.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Mal 13, ale taký i keďfyzicky veľký, schúlený v tej posteli s týmiveľkými smutnými očami a kropajami potu na tvárivyzeral tak krehko - aj rozprávanie bolo pre neho namáhavé.
Pozeral do jedného bodu a keď svoj pohľad na okamihuprel na mňa, opýtal sa?
- Mamka, ocko?-
No, čo odpovietena takú otázku?

Snažila som sa aspoň na chvíľuodviezť pozornosť od jeho potreby stretnutia sa s milovanými,i keď bola najnástojčivejšia a prelepiť ju slabounáplasťou nestačilo a vlastne sa ani nedalo.
Rozprávali sme sa, vlastne jasom rozprávala a on počúval. Smutné očiupieral do jedného bodu, akoby v ňom cítil oporu.
Rozprávala som celý časaj keď som ho kŕmila, aj keď ho vyšetrovali.
Rozprávala som až kým saneodtrhol z toho neviditeľného bodu a nenasmeroval ho k mojimústam zdroju hlasu, ktorý sa k nemu prihováral.
Deňpredtým vraj absolútne nereagoval, vôbec.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Chcela som zistiť, čo robí ráda rozvíjať naše rozprávanie tým smerom, uistiťho, že robíme všetko preto, aby vyzdravel a vrátil satam, kde je šťastný.
Povedal mi, že hral futbal a ja som sipredstavovala toto krehké telo v plnej výške a sile,tie oči bez jasu naopak plné odvahy a dobrodružstva. Tiepomalé pohyby plné rýchlosti, aby chytili loptuv správny čas.
Rozprávala som sa s nímpočas celej praxe, s prestávkami, keď som spolu soštudentkami okúpala dve malé detičky, ale mysľou sombola stále pri ňom, pri Peťkovi.
Vždy, keď som k nemu prišla otočilsa ku mne a čakal.
V ten deň som odchádzalaspokojná, lebo môj monológ sa zázrakomzmenil na dialóg.
Čakal ma, kedy zasa vojdem, čakal maaj nasledujúce ráno, lebo som mu sľúbila, žeprinesiem časopis o zaujímavých zvieratkách.
A keď som vošla tešil sa, mal vtvári radosť.
Vzal si časopis, listoval si v ňomvlastne ho celý deň nepustil z ruky, nalepil si doňnálepky, počúval ako mu čítam o púštia ťavách a škorpiónoch, hadoch a krokodíloch,bavilo ho to, jeho jednoslovné vety sa rozšírili a jasom bola taká šťastná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Cestou domov som rozmýšľalanad tým, že hranica medzi silou a krehkosťou, alebo medziodvahou a strachom, alebo medzi prácou a súkromímje neustále posúvateľná u každéhojedného z nás a nedá sa jej rozkázať,aby sa posunula na to správne miesto a práve teraz.


Doma sme si rovnaký časopisčítali s mojimi chlapcami a ja som pri nás videlasedieť aj Peťka. A dúfala, že tam neleží v tomtichu, že aj jemu niekto číta, rozpráva sa s ním,že nie je sám.

Dušana Farkašová

Dušana Farkašová

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som žena, ktorá si váži tie každodenné obyčajno- neobyčajné zázraky. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu