Keď človek uverí reklame.

Vždy som brala reklamu ako čosi nereálne, ako niečo, čo je prikrášlené a prispôsobené tak, aby zaujalo, i keď v skutočnosti často ani nemá čím. Pred pár dňami som sa ale utvrdila v tom, že niekedy prenesenie reklamy do skutočného života, alebo inak povedané stotožnenie sa s reklamou, či jej nesprávne pochopenie, môže mať i neblahé následky.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (4)

V ten deň sme sa vybrali do ZOO v Kavečanoch.
S deťmi tam chodíme často.

Je to už taký náš rituál, že si tesne pred cestou pripravíme pre zvieratká do sáčkov menšie kúsky zeleniny, ovocia a každé z detí si potom túto potravu nesie, aby ňou nakŕmilo večných hladošov.
Tentokrát sme mali návštevu, tak sme spolu s deťmi pripravili 4 zeleninovo ovocné sáčky.

Pri opiciach sme sa zdržali asi najdlhšie, škoda, že sme im nemohli dať kúsok niečoho z našej zdravej ponuky, boli za sklom.
Len zboku, ďaleko od dosahu našich malých, boli mreže, takže opičkám sme neponúkli nič.
Môj mladší, trojročný syn bol nespokojný, opičky miluje zo všetkého najviac. Tak rád by im niečo dal.

Hľadali sme teda iné zvieratko, ktoré by bolo bližšie na nakŕmenie.

Z diaľky sme sa ale ešte obzreli za nezbednými opicami a stŕpli sme - teda my dospelí.
V tom okamihu totiž jedna dospelá slečna vyliezla na múrik, poriadne sa natiahla a podávala opici - cez mreže - biely, zrejme mentolový cukrík, alebo žuvačku.

Mala som pohnútky zakričať niečo jej smerom, ale bolo neskoro.
Zvedavá opica si vďačne vzala ponúkané osvieženie a spokojná slečna sa blížila našim smerom.

Čakala som na ňu.
A cítila hnev.

- Vy asi neviete, že tá opica môže mať z toho cukríka vážne problémy, že?-

Pozrela na mňa nechápavo, a kráčala ďalej, už bez spokojného výrazu tváre.

Vtedy som si spomenula na tú reklamu s kink kongom, ktorý miluje osviežujúce mentolové cukríky a došlo mi to.
Veď tá slečna, len chcela urobiť opici dobrú službu.

Ako dobre, že moje deti už teraz vedia, že opice cukríky nejedia.